Hodnotenie environmentálných rizík v povodí

Problémy spojené s využívaním vody a vodného bohatstva je možné rozdeliť do troch hlavných okruhov:

• legislatívno-administratívne a organizačné,
• technického a environmentálneho charakteru,
• ekonomické.

Jednotlivé problémy sú navzájom úzko prepojené a závisle jeden od druhého [1]. Využívanie vodných zdrojov pre väčšinu hospodárskych zámerov predstavuje zásah do prirodzeného vodného režimu krajiny. Medzi environmentálne riziká, ktoré pôsobia negatívne na vodné toky a povodia patrí [2, 3, 4, 5, 6]:

• zmena morfológie riek a jazier (regulácia tokov, ich napriamovanie, prehlbovanie, rozširovanie umožňujúce lodnú dopravu väčšími plavidlami, budovanie umelých vodných nádrží) - to ovplyvňuje pôvodnú hydrológiu podzemných a povrchových vôd a prirodzené biotopy na vodu viazaných organizmov;
• výstavba vodných stavieb - priehrad, vodných elektrární, ochranných hrádzi a ďalšie - ovplyvňujú prirodzený tok, rýchlosť prúdenia vody, usadzovanie naplavenín, teplotu vody, celkové množstvo a rozmiestnenie vody dostupné pre využívanie človekom a pre trvalé udržanie vodných ekosystémov,
• odlesňovanie, zmena vegetačného krytu, poľnohospodárska činnosť – ovplyvňuje dostupnosť vody a intenzitu vodných tokov,
• znečisťovanie vôd vypúšťaním odpadových vôd z priemyslu, poľnohospodárstva a z domácností spôsobuje zmenu kvality vôd a ohrozuje druhovú diverzitu vodných organizmov (napr. stopové množstvá chemických látok, ktoré vplývajú na hormonálnu reguláciu rýb, spôsobujú ich sterilitu a v konečnom dôsledku zníženie úlovku rýb),
• neadekvátna poľnohospodárska činnosť napr. aplikácia hnojív a pesticídov (na nevhodných miestach, v nevhodnom čase a množstve), zvyšovanie rizika erózie pôd (nevhodná orba a výber plodín), zavlažovanie ohrozuje kvalitu povrchových aj podzemných vôd, podmáčanie alebo salinizáciu pôd.,
• vysúšanie pôvodne pravidelne zaplavovaných území pre potreby poľnohospodárstva, priemyslu a budovania ľudských sídel vedú k zmenám akvatických ekosystémov na terestické.
• abrázia svahov vodných nádrží a ústup brehov vplyvom kolísania hladiny vody a spolupôsobením najrôznejších faktorov (klimatické vplyvy, morfologické pomery, vlnový režim, geotechnické vlastnosti svahov, prevádzkový režim, antropogénne zásahy).
• zhoršovanie kvality povrchových vôd je spôsobené predovšetkým postupnou koncentráciou obyvateľstva v urbanistických štruktúrach a zvyšujúcim sa percentom obyvateľstva bývajúcich v domoch napojených na verejnú kanalizáciu. Industrializácia a rast priemyselnej výroby a v poslednej dobe aj poľnohospodárska výroba znamenajú ďalšie zaťaženie tokov.
• Najväčším používateľom vody a zároveň aj najväčším jej znečisťovateľom je človek – antropogénne procesy spôsobujúce degradáciu vôd.

HODNOTENIE ENVIRONMENTÁLNYCH RIZÍK V POVODÍ
Hodnotenie rizika je dôležitý proces v povodí, ktorý umožňuje získať lepší prehľad, na ktoré problémy sa pri monitorovaní zamerať alebo ako usporiadať, prezentovať a využiť získané výsledky. Proces hodnotenia environmentálnych rizík v povodí vychádza zo základnej teórie manažmentu rizika a je možné ho rozčleniť na tri základné fázy: (obr. 1) [7, 8, 9]:

• formulácia problému,
• riziková analýza,
• charakterizácia rizika.

Medzi ďalšie doplňujúce kroky hodnotenia patria: plánovanie, manažment rizika, monitorovanie.

Obr.1 - Schéma hodnotenia environmentálneho rizika [10]

Formulácia problému
V tejto fáze (obr. 2) hodnotiteľ používa všetky prístupné informácie o environmentálnych zdrojoch potenciálnych rizík, stresoroch a environmentálnych vplyvoch, opisuje povahu problému a identifikuje merateľnosť environmentálnych zdrojov, ktoré môžu byť použité ako indikátory. Fáza problému formulácie vytvára koncepčný

model vzájomných vzťahov medzi zdrojmi, stresormi a vplyvmi. Ak je problém formulácie kompletný, hodnotiteľ rizika by sa mal zamerať na hodnotenie a plánovanie fázy analýzy. Súčasťou tejto fázy je aj zhromažďovanie prístupných informácií o povodí, jedná sa o environmentálne zdroje potenciálnych rizík, stresorov, expozičných príležitosti a environmentálnych vplyvov, ktoré sú východiskovým bodom hodnotenia. Typ, kvantita a kvalita existujúcich informácií určuje kedy je problém formulácie kompletný. V tejto fáze dostatok informácií musí byť prístupné na definovanie problému povodia a rizík, ktoré ešte nie sú analyzované alebo kvantifikované. Hodnotiteľ rizika pomáha identifikovať známe a neznáme vzťahy medzi stresormi, expozičným scenárom a vplyvmi na zlepšenie porozumenia týchto vzťahov [7, 8, 9].

Obr. 2 - Schéma formulácie problému [10]

Fáza analýzy rizika
V tejto fáze je uplatňovaný plán analýzy, ktorý vznikol vo fáze formulácie problému. Fáza analýza sa zameriava na najdôležitejšie stresory, ich expozície a výsledné environmentálne vplyvy [7, 8, 9]. Táto fáza obsahuje:

• charakterizáciu expozície – spôsob v ktorom je ekologický zdroj v kontakte alebo sa dostane do kontaktu
• charakterizáciu efektu – environmentálna odpoveď z expozície.

Obr. 3 - Schéma analýzy rizika [10]

Kroky v tejto fáze sú viac technické a kvantitatívne ako vo fáze formulácie problému a môžu byť zahrnuté do meraní, modelovania alebo extrapolácie z terénnych alebo laboratórnych dát. V skratke, táto fáza odhaduje environmentálne vystavenie a vplyvy stresorov na ekosystém. Analýza poskytuje viac detailov o vzťahoch medzi stresormi a vplyvmi, sumarizuje informácie z koncepčného modelu. Kvantitatívny prístup nie je často možný, pre všetky vystavenia alebo efekty, ale tento problém nie je fatálny pre hodnotenie. Najviac kvantitatívne sú hodnotené jednoduché časti alebo chemikálie, ktoré reprezentujú jednoduchšie scenáre, ako veľmi komplexný ekosystém povodia ovplyvnený množstvom stresorov a nekompletné informácie [7, 8, 9].

Fáza charakterizácie rizika
V tejto konečnej fáze hodnotenia, je hodnotená pravdepodobnosť a významné nepriaznivé vplyvy z expozície stresorom. Dobrá charakterizácia rizika využíva hodnotenie ako pomoc na vytvorenie odpovedí na relevantné otázky [7, 8, 9]. Táto fáza obsahuje dva významné kroky (obr. 4): odhad rizika a opis rizika.

Obr. 4 - Schéma charakterizácie rizika [10]

Konečný produkt tejto fázy je správa hodnotenia rizika, pripravená pre manažérov na podporu konečného rozhodnutia. Po charakterizácii rizika, hodnotitelia by mali lepšie pochopiť riziká a pripravená správa im poskytuje [7, 8, 9]:

• opis rizika a plánované výsledky
• recenziu koncepčného modelu a hodnotenie koncových bodov
• diskusiu najvýznamnejších dát zdrojov a využívané analytické procesy
• recenziu stresom – odpoveď a profily vystavenia
• opis rizík hodnotených koncových bodov, vrátane odhadu rizika
• sumarizuje významne oblasti neistôt

ZÁVER
Riadenie rizika plní rozhodujúcou úlohu integrovania vedecky založeného rozhodnutia s ekonomickým, sociálnymi, právnymi a politickými faktormi ovplyvňujúcimi rozhodnutia manažmentu a činnosti v povodí. Riadenie rizika sa môže v jednotlivých prípadoch líšiť a je zhodnotené mimo priameho procesu hodnotenia rizika, nie je tu prejednávané detailne. Hodnotenie environmentálnych rizík povodia poskytuje údaje a informácie, ktoré môžu byť použité na riadenie rizík.

Hodnotenie environmentálnych rizík poskytuje logické metódy pre odhad rizík s jednoznačnou aplikáciou metód do aktivít, ktoré sa typicky objavujú v riadení povodia.

Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-51-027705 a riešená v rámci projektu VEGA č. 1/0613/08.

Literatura
[1] KOZLOVSKÝ, J.: Program revitalizácie riečnych systémov v Slovenskej Republike. Bratislava, 2000
[2] Miklos, L.: Ekologizácia priestorovej organizácie, využitia a ochrany krajiny. Bratislava, 1992
[3] Aktualizovaný národný akčný plán pre povodie Dunaja. Bratislava, 2000
[4] SYNÁČKOVÁ, M.: Čistota vôd. Praha: ČVUT, 1994
[5] Švecová, A., Zeleňáková, M.: Vodné stavby, Košice: Stavebná fakulta TUKE, 2005
[6] HYÁNEK, Ľ. a kol.: Čistota vôd, Bratislava: ALFA, 1991,
[7] Watershed ecological risk assessment (www.epa.gov/watertrain/ecorisk/)
[8] Guidillenes for ecological risk assessment. US EPA: Office of research and development, Risk assessment forum, Washington, DC. EPA.1998
[9] Zeleňáková, M.: Environmentálne riziká v prostredí vodných útvarov, In.: Zb. 7. ročníka konferencie: Vodovody, kanalizácie a alternatívne zdroje energie, Liptovská Sielnica, 2008.
[10] Bendíková, M.: Environmental Risk Assessment of Damage at Water Environment. In: Proc. of 3rd International Conference of PhD Students: Engineering Sciences, Miskolc, 2001, p. 17-23.

Recenzoval
Ing. Martina Zeleňáková, Phd., Technická univerzita v Košiciach, Stavebná fakulta, Ústav budov a prostredia, Vysokoškolská 4, Košice 042 00, [email protected].
Recenzi najdete ZDE.

ENVIRONMENTAL RISK ASSESSMENT IN WATERSHED
This work is aimed on application of environmental risk assessment in water management. The exploitation of water sources for the majority of economic aims presents the intervention into the natural land water regime. The influence of uncoordinated economic activities can't be evaluated and predicted. The mechanism of their effect is very complicated and hardly identified thus the water management must be handle with respect because of possible threat and damage of adjacent water ecosystems. Risk assessment is important process in watershed which enables to get better overview on which problems we would focusing or how arrange, present and make use of achieved results. In difficult systems such as watershed, planning of risk assessment can bring effective results for increase safety of all watershed.

Tento článek byl publikován na konferenci JUNIORSTAV 2009.

Autor

• Ing. Singovszka Eva